štvrtok 8. septembra 2016

Ako ten čas letí ... alebo už vyše týždňa v Anglicku!

Spinnaker Tower z diaľky
(niečo ako symbol Portsmouthu)
Zdravím z Anglicka! :) Síce som tu len 9 dní, ale už mám pocit, že som tu aspoň mesiac. Čas tu ide veľmi rýchlo a zvláštne. Portsmouth je nádherné mesto, ktoré je obrovské. Istým spôsobom je to aj ostrov, pretože sa sem dá dostať len tromi cestami. Sú tu typické tehlové domy, ktoré sa odlišujú od seba len malými detailmi (trochu to vyzerá akoby ste žili uprostred bludiska). Hosťovská rodina je zatiaľ veľmi milá, ale podľa všetkého, by sme mali mať jednu z tých lepších a benevolentnejších. Škola je úplne iná, nie až taká veľká, akú som si ju predstavovala a rozvrh je úplne smiešny (tri hodiny denne, to vážne?). Ale ešte som len začala, takže škola v podstate môže byť nakoniec aj dosť ťažká. Veľa vecí je tu  iných a tak vám spomeniem tie, ktoré ma na začiatku zarážali úplne najviac! :)


Ľavá strana
Okey, toto nie je objavenie Ameriky. Ale je to naozaj obrovský šok a to nie som ani šofér. Veľakrát som tŕpla v autobuse, že čoskoro narazíme do druhého auta. Odbočuje sa tiež opačne a aj kruháč ide na druhú stranu. Ono pre Britov to môže byť normálne, ale pre mňa je to stále mätúce a trochu stresujúce (aj keď už si pomaly zvykám, že do ničoho nenarazíme :D). Aspoň som si na začiatku spomenula, že sa nastupuje na druhú stranu.

Zástrčky
To, že vyzerajú úplne inak a čudne, vie asi tiež každý. Ale to, že sa zapínajú na spôsob zapínania svetla, som predtým nevedela. Ono je to celkom praktická vecička, čo sa míňania elektriny týka, ale raz som bola tak veľmi unavená, že som zabudla na to, že sa musí zapnúť. A tak som nabíjačku strčila do zástrčky a ráno som sa pekne divila, prečo mám stále 23% batérie. O pár sekúnd neskôr mi došlo, že som ju zabudla zapnúť.

Domy
Vždy som sa chcela pozrieť do radových domov, ktoré boli toľkokrát na obrázku v učebnici. A okrem toho, že naozaj vyzerajú rovnako a trvalo mi dlhšiu dobu, než som sa naučila ktorá ulica je naša, v skutočnosti nie sú až tak veľké ako som si myslela. Ono vlastne sú úplne miniatúrne. Ale má to tú správnu atmosféru útulnosti, takže mi to až tak veľmi nevadí! :D

Ľudia a ich prístup
Vo veľkom množstve sa tu používa ďakujem a prosím. Hovoriť formálnou angličtinou je tu úplne bežné. Sarkastické vtipy a iróniu našťastie chápem, takže to nie je až také blbé. Ale čo ma veľmi zarazilo je, že všetci sa tu na vás usmejú a keď som sa na niečo opýtala, vždy mi s úsmevom odpovedali a pomohli. Dokonca aj v škole sú k vám hrozne milí, veľa vecí vysvetlia aj viackrát ak náhodou som si nie istá, či som pochopila správne. Možno sa hovorí, že pri Angličanoch si nikdy nie ste istí, či vás majú radi alebo vás neznášajú, ale úsmev poteší asi každého.

Baffin's Pond
Je to stále pre mňa iné, ale pomaly si zvykám. Jedlo tu nie je až také zlé, ceny sú tu dosť vysoké (niekedy až príliš), ale všade sú parky a more je úžasné. Veľmi sa mi Portsmouth ako mesto páči. Počasie nie je až také divoké ako som si predstavovala, zatiaľ pršalo keď som si myslela a ráno zima, poobede teplo je ako u nás. :) Zatiaľ sa majte krásne a vidíme sa pri ďalšom článku!
S láskou, Beťa

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára

Ďakujem za každý komentár! :)